Hoci si to možno neuvedomujeme, v živote sa rozhodujeme tak, aby sme sa vyhli ohrozeniu a cítili bezpečne. Zamykáme dvere a cenné veci, v aute používame bezpečnostné pásy, v noci sa vyhýbame tmavým a opusteným miestam, pri lezení vo výškach používame istenie, na plavbu v neistých vodách sa nevyberieme bez záchranného kolesa…

A celkom prirodzene a podvedome sa túžime cítiť bezpečne aj v manželstve. Už keď si pri sobáši sľubujeme “neopustím ťa ani v šťastí ani v nešťastí, ale budem ťa milovať, starať sa o teba a vážiť si ťa”, vyjadrujeme túto túžbu a tiež odhodlanie prispieť k tomu, aby to naše manželstvo bolo bezpečným miestom. No sobášom to len začína a my často drobnými rozhodnutiami tvoríme v našej rodine viac či menej bezpečné prostredie.

Niekedy možno nevedomky náš vzťah ohrozujeme. Kritikou, nespokojnosťou, egoizmom alebo “len” ľahostajnosťou sa dostávame do nebezpečných vôd… Vtedy je dobré siahnuť po záchrannom kolese – a to môže mať rôznu podobu. Môže to znamenať rozhodnúť sa byť vďačný za svojho partnera a všetko, čo pre mňa robí; môže to znamenať premýšľať nad tým, čo by ho potešilo a urobiť to preňho; niekedy to môže znamenať vedome sa rozhodnúť pestovať priateľstvo; inokedy uznať, že som to pokazil a požiadať o odpustenie…

V manželstve nemusíme byť dokonalí, aby mohlo byť bezpečným miestom… A keď sa cítime v bezpečí, otvárame svoje srdcia a dochádza k blízkosti, po ktorej tak túžime!